Správa pre slovenskú elitu: Budíček, It's Twittertime!

Autor: Denisa Vojtényiová | 31.5.2012 o 23:04 | (upravené 16.7.2012 o 15:37) Karma článku: 6,09 | Prečítané:  993x

Keď som sa britskej novinárky, expertky na sociálne médiá a dlhoročnej reportérky BBC, Sue Llewellyn, opýtala, prečo je na Twitteri, odpovedala mi, že sú na ňom všetci najvýznamnejší a mienkotvorní ľudia na svete. Od Baracka Obamu, Davida Camerona, pápeža Benedikta XVI. cez Lady Gaga a Toma Hanksa až po Salmana Rushdieho, Al Gora či Umberta Eca. A že je to budúcnosť médií. Na Slovensku asi nemáme ani významných, ani mienkotvorných ľudí, pretože som na ňom okrem Roberta Fica či Miroslava Beblavého našla len niekoľko tisíc neaktívnych a poloaktívnych užívateľov.

Aj keď medzi slovenskými médiami revolučnosť Twitteru pochopili zatiaľ len niektorí (napríklad SME, Trend či Hospodárske noviny), jeho možnosti stále nevyužívajú tí najdôležitejší: ich šéfredaktori, editori, novinári, bloggeri (okrem Juraja Javorského, Juraja Kušnierika a pár progresívnych výnimiek). Neobjavil ho dokonca ani "šperk" slovenskej žurnalistiky, Štefan Hríb. A to už je priam tragické.

Napriek tomu, že sa tvárime, že žijeme v strednej Európe, reálie slovenských médií ukazujú skôr na Európu východnú. Možno až na Sibír. Inak si neviem predstaviť, prečo k nám Twitter zo Západu nedorazil ani po šiestich rokoch. Paradoxné je, že kým na Slovensku o Twitteri takmer nechyroval vtáčik- letáčik, nieto ešte elita, na Západe už stihli vzniknúť spoločnosti, ktoré sa venujú overovaniu informácií na Twitteri, YouTube či Facebooku. Pretože blázni a manipulanti sú všade na svete a dezinformácie, spamy a polopravdy tiež. Predstavte si tú drzosť - agentúru, ktorá našla miesto na šialene sa meniacom mediálnom trhu a pre mienkotvorné médiá overuje informácie zo sociálnych sietí. Mnohí zasvätenci totiž považujú dáta, ktoré užívatelia generujú na sociálnych sietiach za zlato 21. storočia. A podľa toho sa aj správajú. Ako zvyčajne, my na Slovensku sme opäť trošku pozadu a doba objavenia twitterského zlata nás len čaká. A potom, snáď, aj doba zistenia, na čo toto zlato pretaviť.

Nie som veľká fanynka elitárskeho Marka Zuckerberga či menej elitárskeho Jacka Dorseya, ale progres človek nezastaví a my sme pravdepodobne svedkami revolúcie v médiách. Tak prečo tweetovať?

Pretože Twitter je momentálne najinteligentnejšou informačnou sieťou pre médiá. Ak ho viete správne používať.

Pretože je rýchlejší ako ostatné bežné médiá a na položenú otázku dostanete okamžite odpoveď. Ako prvý môžete objaviť alebo poslať breaking news dávno pred oficiálnym zverejnením. Len s mobilom v ruke. Západní politici, novinári, editori, politickí korešpondenti, spisovatelia, umelci, jednoducho „TOP of the TOP“, to už dávno pochopili a všetci vrátane mnohých slávnych penzistov tweetujú.

Pretože šetrí čas. Vďaka tweetom iných ľudí sa rýchlo dostanete k tomu najzaujímavejšiemu, najaktuálnejšiemu, často ťažko hľadateľnému a dostupnému. Jednoducho k novým témam, k novým kontaktom, k novým pohľadom. Čo nepostrehnete v médiách vy, čo nevygooglite na internete vy, postrehnú iní, pretože posledné štatistiky ukazujú, že ľudia denne prečesávajú cez Twitter až 1,6 bilióna informácií.

Pretože idete „viral“. Pretože necháte vedieť o vašom odkaze, správe, videu, článku, koncerte, knihe nielen priateľom - ako to je na FB, ale tisícom, miliónom ďalších užívateľov. Dokonca váš príbeh môžu prebrať skutočné médiá a z vás sa stane hviezda z večera do rána. Alebo spustíte revolúciu, akou bola Arabská jar v roku 2010, ktorú neskôr nazvali aj „Twitter revolúciou.“ Žiadna vláda, monopol, majiteľ, šéf, editor vás nescenzuruje, nezmanipuluje alebo „nepustí von“.

Pretože je interaktívny. Ako televízny divák sa napríklad môžete zapojiť do živých prenosov, diskusií: veľký podiel na úspechu programu Free Speech na BBC3 mal práve interaktívny Twitter. Iný príklad. V marci si televíznu drámu o Sherlockovi Holmesovi pozrelo v Británii vyše 8.9 milióna divákov. Špekulácie nad jeho fingovanou smrťou vyprovokovali neuveriteľné tri milióny tweetov. Aj to je spôsob budovania diváckej lojality...

atď, atď.

.... a pretože si môžete budovať ego a tešiť sa z počtu ľudí, ktorí vás nasledujú (tzv. followers), prípadne vyjadriť záujem a rešpekt nasledovaním iných (tzv. following). Ale je v tom jeden háčik. Musíte „stopovať“ hlavne tých, ktorým bolo viac dopriate... A Erika Judínyová či Nora Mojsejová k nim patriť určite nebudú. Veď o čom sociálne médiá vlastne sú? Nielen o priateľstve a fotkách detí špárajúcich sa v nose, ale aj o budovaní ega, o viditeľnosti, o dôležitosti, o spravení diery do sveta. O Markovi Zuckerbergovi a jemu podobným. Niekomu sa tento boj o prvenstvo môže zdať smiešny a zbytočný, ale klasickým pretekárom z médií, elitárom vrátane politikov, umelcov a všetkých tých, ktorí prahnú po úspechu, uznaní, obdive a popularite, určite nie. Kto prvý donesie bombastickú správu, koho budú citovať všetky agentúry a mienkotvorné médiá, kto bude originálnejší a zaujímavejší, o kom bude hovoriť celý svet?

Aj preto sa veľmi čudujem a som aj trochu sklamaná, že slovenskí egocentrici a egomaniaci z politiky a médií ešte neobjavili čaro a silu Twitteru. A už sa teším, ak ho raz objavia. To budú perly!

PS: Zdá sa, že časy Bernsteina a Woodwarda a ich písacích strojov sú nenávratne preč a prichádza zlatá éra žurnalistiky, ktorej výsledok bude závisieť od množstva kontaktov, správneho načasovania, správneho použitia, správnej distribúcie a hlavne správneho manažmentu informácií. Len aby sa nám všetkým z tej rýchlosti nezakrútila hlava…

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?